Držiteľ ocenenia
Životopis
Ondrej Slivka sa narodil 19. decembra 1959 v Bratislave. Po ukončení stredoškolského štúdia na SUPŠ v Bratislave, odbor propagačná grafika, sa zamestnal v Slovenskom filme ako asistent a výtvarník. V rokoch 1980 – 1981 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. V rokoch 1981 – 1987 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v Ateliéri filmovej a televíznej grafiky pod vedením akad. mal. Miloslava Jágra. V rokoch 1988 až 1991 pracoval ako výtvarník, animátor a režisér v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia debutoval filmami Dáždnik (1984) a Keby som bol vtáčkom (1986), následne nakrútil okrem iného veľmi oceňovaný televízny seriál Bratislavské rozprávky (1990-1999). Od roku 1993 pôsobí ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, od r. 2003 aj na Fakulte multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Autorsky sa podieľal na príprave viacerých úspešných interaktívnych výstav pre deti v bratislavskej BIBIANE.
Charakteristika ilustračnej tvorby
Ondrej Slivka patrí k popredným slovenským výtvarníkom, režisérom a scenáristom animovaných filmov. Vďaka odbornej špecializácii svojho vysokoškolského štúdia vstúpil do umeleckého diania hneď zrelými dielami. Žánrovo a názorovo nekonvenčné práce spracúva spravidla v technike klasickej perokresby. Decentná kresba Ondreja Slivku je prínosom v kontexte slovenského animovaného filmu, ako ukážka možnosti využiť túto stále aktuálnu animačnú techniku v náročnom myšlienkovom zámere. Tak ako napr. vo filme Celina (1989), v ktorom využil úsporne komponovanú, kultivovanú kresbu k tlmočeniu vážnej problematiky vtipnou, „čitateľnou“ formou. Vo filme s environmentálnou tematikou Keby som bol vtáčkom (1986) neváhal v záujme primeraného výsledku aplikovať nevyskúšanú techniku, kombinujúcu klasické nástroje výtvarného výrazu s využitím počítačovej animácie. Aj voľný cyklus povestí Bratislavské rozprávky (1990-1999) na námet spisovateľky Márie Ďuríčkovej patrí k tým dielam, ktoré nadväzujú z dnešných umeleckých pozícií na odkaz slovenskej tradície. Pozoruhodným spôsobom zobrazil prostredie lokalizujúce jednotlivé príbehy cyklu, pričom výstižne vyjadril výraz starobylosti.